• Home
  • –
  • Novinky
  • –
  • Nielen prebytočné potraviny končia v koši namiesto pomoci…

Nielen prebytočné potraviny končia v koši namiesto pomoci ľuďom v núdzi. Môžu za to aj daňové predpisy?

Branislav Mačuha | 19.11.2026 | Novinky

Potravinový odpad je v Európskej únii stále veľkým problémom. Podľa Eurostatu vzniklo v roku 2024 v EÚ približne 58 miliónov ton potravinového odpadu, čo je zhruba 129 kg na obyvateľa. Najviac ho vzniklo v domácnostiach, ktoré tvorili až 54 % celkového množstva, teda približne 31 miliónov ton.

Problém sa však týka aj podnikateľov 

Viac ako polovica potravinového odpadu síce vzniká v domácnostiach, no údaje ukazujú aj ďalšiu vec. Značné množstvo potravín a potravinových surovín sa stane odpadom ešte predtým, ako sa dostane ku konečnému spotrebiteľovi. Pri podnikateľoch sa preto ponúka otázka, či by potraviny, ktoré už nedokážu predať ani inak hospodársky využiť, nemohli namiesto likvidácie darovať ľuďom v núdzi. 

Táto otázka nemá iba environmentálny a sociálny rozmer. Pre podnikateľov je dôležitý aj daňový pohľad. To, ako daňové predpisy pristupujú k nákladom na darované potraviny, môže totiž ovplyvniť, či sa podnikateľ rozhodne potraviny darovať, alebo ich zlikvidovať. 

Keď v EÚ každoročne vznikajú desiatky miliónov ton potravinového odpadu, je namieste pýtať sa aj na to, či súčasné daňové pravidlá dostatočne motivujú k predchádzaniu odpadu a darovaniu potravín, ktoré sú ešte použiteľné.

 

Daňové predpisy zvýhodňujú najmä predajcov potravín 

Zaujímavé je, že podniky, ktoré potraviny nakupujú, predávajú a distribuujú (veľkoobchod a maloobchod), vyprodukovali iba približne 8 % potravinového odpadu. Paradoxne práve táto najmenšia skupina má v zákone o dani z príjmov najviac daňových výhod a najväčšiu istotu. 

 Ak tieto podniky zlikvidujú tovar po uplynutí doby použiteľnosti alebo minimálnej trvanlivosti, môžu jeho obstarávaciu cenu zahrnúť do daňových výdavkov. Podmienkou je, aby preukázali, že sa pred uplynutím tejto doby snažili tovar predať postupným znižovaním ceny. 

 Namiesto likvidácie môžu zásoby potravín aj bezodplatne odovzdať Potravinovej banke Slovenska, vybraným neziskovým organizáciám alebo registrovanému sociálnemu podniku, ak ich predmetom činnosti je verejnoprospešný účel stanovený v zákone o dani z príjmov (napr. poskytovanie sociálnej pomoci). Aj v tomto prípade bude obstarávacia cena týchto potravín daňovým výdavkom. Pri potravinách, ktoré nemajú stanovenú dobu použiteľnosti ani minimálnej trvanlivosti, je obstarávacia cena daňovým výdavkom iba vtedy, ak podnik preukáže príjem z ich predaja alebo ich bezodplatne odovzdá uvedeným subjektom.

 

 Výrobcovia potravín zostávajú v neistote a nepomáha im ani výklad finančnej správy  

Druhým najväčším producentom potravinového odpadu bol sektor spracovania a výroby potravín, ktorý vytvoril približne 11 miliónov ton odpadu, teda približne 20 %. Reštauračné a stravovacie služby vyprodukovali menej ako 7 miliónov ton (12 %) a prvovýroba a poľnohospodárstvo menej ako 5 miliónov ton (7 %). 

Výrobné subjekty sú teda po domácnostiach najväčším zdrojom potravinového odpadu. Zákon o dani z príjmov však pri nich likvidáciu ani bezodplatné odovzdanie prebytočných potravinových výrobkov osobitne nerieši, a už vôbec ich daňovo nezvýhodňuje. 

Pomoci ľuďom v núdzi neprospieva ani podľa nášho názoru neúplný výklad finančnej správy. Podľa neho platí, že ak daňovník bezodplatne odovzdá Potravinovej banke Slovenska, neziskovej organizácii alebo registrovanému sociálnemu podniku zásoby vytvorené vlastnou činnosťou a ocenené vlastnými nákladmi, výdavky na ich obstaranie nemožno považovať za daňové výdavky podľa § 21 ods. 2 písm. m) druhého a tretieho bodu zákona o dani z príjmov. 

Podľa nášho názoru treba tento výklad však ďalej čítať v širšom kontexte zákona o dani z príjmov. Ak daňovník preukáže, že výrobky vyradil v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním svojich zdaniteľných príjmov, mala by byť likvidácia či bezodplatné odovzdanie zásob potravinových výrobkov  daňovým výdavkom. Zákon to však pri výrobkoch výslovne neuvádza a teda drží výrobcov v šachu a neistote ako túto skutočnosť preukázať. Výrobcovia preto nesú predovšetkým pri darovaní potravín výrazne vyššie dôkazné bremeno a riziká ako predajcovia a z tohto dôvodu často radšej zvolia likvidáciu, ktorá sa javí ako menej daňovo rizikové riešenie.  

 V Grant Thornton veríme, že nedokonalé daňové predpisy nemusia byť vždy prekážkou pomoci ľuďom v núdzi ani pre výrobcov. Skutočnosť, že zákon o dani z príjmov nelimituje daňovú uznateľnosť výrobkov pri ich vyradení likvidáciou alebo darovaním je potrebné využiť v prospech výrobcov a vopred si pripraviť argumenty a dôkazy pre daňovú kontrolu, ako toto vyradenie súvisí so zdaniteľnými príjmami výrobcu. 

 

 Zastaralé metodické usmernenie k DPH tiež nepomáha v boji proti plytvaniu 

Likvidácia potravín zo zákona nezakladá žiadne ďalšie povinnosti v oblasti DPH. Bezodplatné odovzdanie drahších potravín však DPH podliehať môže. Podľa metodického usmernenia platí, že platiteľ, ktorý daruje Potravinovej banke Slovenska potraviny, pri ktorých obstaraní si odpočítal DPH, nemusí z tohto darovania odviesť DPH, iba ak hodnota jedného darovaného kusu tovaru neprekročí zákonom stanovenú hranicu 17 eur. Dôležité je preukázať obchodný účel darovania a správne určiť skutočnú trhovú hodnotu potravín v čase darovania. Pri stanovení hodnoty je potrebné zohľadniť aj blížiaci sa dátum spotreby alebo uplynutý dátum minimálnej trvanlivosti, čo má priamy vplyv na znižovanie hodnoty tovaru.  

Usmernenie však podľa nášho názoru treba vykladať v širšom kontexte zákona o DPH a výboru pre DPH. Treba tiež zohľadniť, že vzniklo v čase, keď zákon o dani z príjmov ešte neupravoval darovanie potravín neziskovým organizáciám a sociálnym podnikom a preto na tieto situácie objektívne nemohlo ešte reagovať. Podľa nášho názoru by však pre účely DPH nemalo byť rozhodujúce, aký príjemca prebytočné potraviny dostane. Rozhodujúcim kritériom by mal byť charitatívny účel, ktorý by mal preukázateľne prispievať k budovaniu vzťahov s verejnosťou a k tvorbe imidžu podniku prípadne inému preukázateľnému obchodnému účelu. 

  

 Nedostatky v daňovej legislatíve sa netýkajú iba potravinárov a situáciu začína riešiť už aj Európska komisia 

Daňový systém pritom netrápi iba samotných potravinárov. Súčasný daňový systém a metodické usmernenie k DPH zvýhodňuje výhradne bezodplatné odovzdanie zásob potravín vybraným subjektom, avšak zastaralé či prebytočné zásoby potrebné pre ľudí v núdzi môžu existovať aj v iných odvetviach.  

V prípade nepotravinového tovaru zákon o dani z príjmov daňovo uznáva výdavky vo výške obstarávacej ceny zásob zlikvidovaného tovaru so stanovenou dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti iba za podmienky, že daňovník preukáže postupné znižovanie ceny  pred uplynutím tejto doby. V prípade nepotravinového tovaru bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti je jeho vyradenie nedaňovým výdavkom, ak daňovník nepreukáže príjem z jeho predaja. Daňové zvýhodnenie bezodplatného odovzdania nepotravinových zásob na charitatívne účely tak na Slovensku prakticky neexistuje, s výnimkou  darov poskytnutých na účel materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Aj v tomto prípade absentuje v zákone o dani z príjmov osobitné ustanovenie, ktoré by riešilo daňové dôsledky výrobcov.  

Daňovým paradoxom, keď môže byť z pohľadu DPH ekonomicky výhodnejšie stále použiteľný tovar zničiť než darovať, sa začala zaoberať aj Európska komisia vo svojej iniciatíve, ktorá má prostredníctvom modernizácie vybraných pravidiel DPH podporiť prechod na obehové hospodárstvo. Dôvodom je, že pri zničení tovaru si platiteľ môže ponechať odpočítanú DPH na vstupe. Pri darovaní mu naopak môže vzniknúť povinnosť odviesť DPH na výstupe. Iniciatíva sa zaoberá aj prehodnotením súčasného osobitného režimu DPH pre použitý tovar, v ktorom obchodníci nemajú právo na odpočítanie DPH, a možnosťami daňového zvýhodnenia ekologických automobilov. V súvislosti s touto iniciatívou sa v roku 2027 očakáva návrh zmeny smernice o DPH. Ak sa prijme, členské štáty EÚ ho budú musieť premietnuť do svojej národnej legislatívy.

 

Podľa dát z eurostatu Slovensko nie je významným producentom potravinového odpadu 

Treba povedať, že Slovensko podľa dát z eurostatu nepatrí medzi popredných producentov potravinového odpadu, pričom v EÚ máme aspoň podľa štatistík 3. najnižšie vyprodukované množstvo potravinového odpadu na obyvateľa (72 kg potravinového odpadu na obyvateľa) . Preto nateraz ostáva otázne, či sa Slovenská republika rozhodne tento problém riešiť cez daňové zvýhodnenia a upraví nejednoznačnosti v daňovej legislatíve aj v prospech výrobcov potravín. 

Tabuľka je spracovaná na základé dát z Eurostatu a ich štatistiky k potravinovému odpadu a prednádzaniu jeho vzniku.

  

Krajina 

Potravinový odpad v kg na obyvateľa 

Potravinový odpad v tonách 

Domácnosti  
(t) 

Výrobcovia*  
(t) 

Veľkoobchod, maloobchod a distribúcia (t) 

  

EU 2024 

129 

57 941 758 

31 044 250 

22 415 899 

4 481 611 

1 

Cyprus 

295 

287 414 

76 142 

150 944 

60 328 

2 

Dánsko 

261 

1 560 394 

517 526 

934 680 

108 189 

3 

Grécko 

208 

2 159 056 

907 454 

1 060 163 

191 439 

4 

Rumunsko 

188 

3 584 560 

1 958 112 

1 599 739 

26 709 

5 

Portugalsko 

161 

1 820 452 

1 185 536 

398 983 

235 933 

6 

Francúzsko 

145 

9 997 000 

4 293 000 

4 887 000 

817 000 

7 

Taliansko 

137 

8 087 882 

6 053 857 

1 488 408 

545 617 

8 

Belgicko 

137 

1 624 349 

771 573 

747 514 

105 263 

9 

Malta 

136 

77 420 

49 030 

25 621 

2 769 

10 

Lotyšsko 

134 

250 597 

160 692 

68 546 

21 359 

11 

Švédsko 

132 

1 391 398 

637 054 

670 910 

83 434 

12 

Nemecko 

131 

10 930 971 

6 345 232 

3 861 627 

724 112 

13 

Írsko 

131 

708 343 

218 563 

404 355 

85 424 

14 

Poľsko 

130 

4 758 339 

2 572 400 

1 695 151 

490 788 

15 

Luxembursko 

130 

87 697 

54 765 

26 055 

6 877 

16 

Holandsko 

129 

2 314 200 

916 200 

1 282 000 

116 000 

17 

Rakúsko 

128 

1 175 206 

629 353 

474 578 

71 275 

18 

Chorvátsko 

122 

472 275 

212 089 

196 537 

63 649 

19 

Fínsko 

104 

584 722 

334 796 

207 699 

42 227 

20 

Česko 

101 

1 103 901 

653 644 

382 197 

68 060 

21 

Estónsko 

101 

138 789 

66 087 

55 686 

17 016 

22 

Bulharsko 

96 

617 391 

264 335 

316 075 

36 981 

23 

Maďarsko 

87 

829 244 

569 699 

225 189 

34 356 

24 

Slovinsko 

79 

168 318 

73 585 

79 562 

15 171 

25 

Slovensko 

72 

390 053 

263 506 

94 687 

31 861 

26 

Litva 

68 

196 861 

105 653 

59 650 

31 559 

27 

Španielsko 

54 

2 624 926 

1 154 367 

1 022 343 

448 215 

 

*Do skupiny výrobcov sme zahrnuli aj podniky, pri ktorých sa predpokladá ocenenie výrobkov vlastnými nákladmi ako sú napríklad reštaurácie, prvovýroba a poľnohospodárstvo

Nie ste si istý aké daňové dôsledky Vám vyplývajú z vyradenia Vašich zásob?  

Kontaktujte nášho daňového experta.

Súvisiace články

Branislav Mačuha | 18.11.2026 | Novinky

Aké sú daňové pravidlá pri nehnuteľnostiach v podnikaní? …

Nehnuteľnosti sú bežnou súčasťou podnikania, no ich kúpa, využívanie, prenájom…

10.11.2026 | Novinky

Smernica EÚ o transparentnosti odmeňovania: Ako na tom sú…

Odmeňovanie už dávno nie je len otázkou mzdovej agendy. Súvisí s nastavením HR…

Ľubomíra Murgašová | 28.10.2026 | Novinky

E-faktúra od roku 2027: čo musí vedieť každý živnostník?

Od 1. januára 2027 sa mení spôsob, akým sa na Slovensku fakturuje. Ak ste…