Branislav Mačuha | 19.11.2026 | Novinky
Potravinový odpad je v Európskej únii stále veľkým problémom. Podľa Eurostatu vzniklo v roku 2024 v EÚ približne 58 miliónov ton potravinového odpadu, čo je zhruba 129 kg na obyvateľa. Najviac ho vzniklo v domácnostiach, ktoré tvorili až 54 % celkového množstva, teda približne 31 miliónov ton.
Viac ako polovica potravinového odpadu síce vzniká v domácnostiach, no údaje ukazujú aj ďalšiu vec. Značné množstvo potravín a potravinových surovín sa stane odpadom ešte predtým, ako sa dostane ku konečnému spotrebiteľovi. Pri podnikateľoch sa preto ponúka otázka, či by potraviny, ktoré už nedokážu predať ani inak hospodársky využiť, nemohli namiesto likvidácie darovať ľuďom v núdzi.
Táto otázka nemá iba environmentálny a sociálny rozmer. Pre podnikateľov je dôležitý aj daňový pohľad. To, ako daňové predpisy pristupujú k nákladom na darované potraviny, môže totiž ovplyvniť, či sa podnikateľ rozhodne potraviny darovať, alebo ich zlikvidovať.
Keď v EÚ každoročne vznikajú desiatky miliónov ton potravinového odpadu, je namieste pýtať sa aj na to, či súčasné daňové pravidlá dostatočne motivujú k predchádzaniu odpadu a darovaniu potravín, ktoré sú ešte použiteľné.
Zaujímavé je, že podniky, ktoré potraviny nakupujú, predávajú a distribuujú (veľkoobchod a maloobchod), vyprodukovali iba približne 8 % potravinového odpadu. Paradoxne práve táto najmenšia skupina má v zákone o dani z príjmov najviac daňových výhod a najväčšiu istotu.
Ak tieto podniky zlikvidujú tovar po uplynutí doby použiteľnosti alebo minimálnej trvanlivosti, môžu jeho obstarávaciu cenu zahrnúť do daňových výdavkov. Podmienkou je, aby preukázali, že sa pred uplynutím tejto doby snažili tovar predať postupným znižovaním ceny.
Namiesto likvidácie môžu zásoby potravín aj bezodplatne odovzdať Potravinovej banke Slovenska, vybraným neziskovým organizáciám alebo registrovanému sociálnemu podniku, ak ich predmetom činnosti je verejnoprospešný účel stanovený v zákone o dani z príjmov (napr. poskytovanie sociálnej pomoci). Aj v tomto prípade bude obstarávacia cena týchto potravín daňovým výdavkom. Pri potravinách, ktoré nemajú stanovenú dobu použiteľnosti ani minimálnej trvanlivosti, je obstarávacia cena daňovým výdavkom iba vtedy, ak podnik preukáže príjem z ich predaja alebo ich bezodplatne odovzdá uvedeným subjektom.
Druhým najväčším producentom potravinového odpadu bol sektor spracovania a výroby potravín, ktorý vytvoril približne 11 miliónov ton odpadu, teda približne 20 %. Reštauračné a stravovacie služby vyprodukovali menej ako 7 miliónov ton (12 %) a prvovýroba a poľnohospodárstvo menej ako 5 miliónov ton (7 %).
Výrobné subjekty sú teda po domácnostiach najväčším zdrojom potravinového odpadu. Zákon o dani z príjmov však pri nich likvidáciu ani bezodplatné odovzdanie prebytočných potravinových výrobkov osobitne nerieši, a už vôbec ich daňovo nezvýhodňuje.
Pomoci ľuďom v núdzi neprospieva ani podľa nášho názoru neúplný výklad finančnej správy. Podľa neho platí, že ak daňovník bezodplatne odovzdá Potravinovej banke Slovenska, neziskovej organizácii alebo registrovanému sociálnemu podniku zásoby vytvorené vlastnou činnosťou a ocenené vlastnými nákladmi, výdavky na ich obstaranie nemožno považovať za daňové výdavky podľa § 21 ods. 2 písm. m) druhého a tretieho bodu zákona o dani z príjmov.
Podľa nášho názoru treba tento výklad však ďalej čítať v širšom kontexte zákona o dani z príjmov. Ak daňovník preukáže, že výrobky vyradil v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním svojich zdaniteľných príjmov, mala by byť likvidácia či bezodplatné odovzdanie zásob potravinových výrobkov daňovým výdavkom. Zákon to však pri výrobkoch výslovne neuvádza a teda drží výrobcov v šachu a neistote ako túto skutočnosť preukázať. Výrobcovia preto nesú predovšetkým pri darovaní potravín výrazne vyššie dôkazné bremeno a riziká ako predajcovia a z tohto dôvodu často radšej zvolia likvidáciu, ktorá sa javí ako menej daňovo rizikové riešenie.
V Grant Thornton veríme, že nedokonalé daňové predpisy nemusia byť vždy prekážkou pomoci ľuďom v núdzi ani pre výrobcov. Skutočnosť, že zákon o dani z príjmov nelimituje daňovú uznateľnosť výrobkov pri ich vyradení likvidáciou alebo darovaním je potrebné využiť v prospech výrobcov a vopred si pripraviť argumenty a dôkazy pre daňovú kontrolu, ako toto vyradenie súvisí so zdaniteľnými príjmami výrobcu.
Likvidácia potravín zo zákona nezakladá žiadne ďalšie povinnosti v oblasti DPH. Bezodplatné odovzdanie drahších potravín však DPH podliehať môže. Podľa metodického usmernenia platí, že platiteľ, ktorý daruje Potravinovej banke Slovenska potraviny, pri ktorých obstaraní si odpočítal DPH, nemusí z tohto darovania odviesť DPH, iba ak hodnota jedného darovaného kusu tovaru neprekročí zákonom stanovenú hranicu 17 eur. Dôležité je preukázať obchodný účel darovania a správne určiť skutočnú trhovú hodnotu potravín v čase darovania. Pri stanovení hodnoty je potrebné zohľadniť aj blížiaci sa dátum spotreby alebo uplynutý dátum minimálnej trvanlivosti, čo má priamy vplyv na znižovanie hodnoty tovaru.
Usmernenie však podľa nášho názoru treba vykladať v širšom kontexte zákona o DPH a výboru pre DPH. Treba tiež zohľadniť, že vzniklo v čase, keď zákon o dani z príjmov ešte neupravoval darovanie potravín neziskovým organizáciám a sociálnym podnikom a preto na tieto situácie objektívne nemohlo ešte reagovať. Podľa nášho názoru by však pre účely DPH nemalo byť rozhodujúce, aký príjemca prebytočné potraviny dostane. Rozhodujúcim kritériom by mal byť charitatívny účel, ktorý by mal preukázateľne prispievať k budovaniu vzťahov s verejnosťou a k tvorbe imidžu podniku prípadne inému preukázateľnému obchodnému účelu.
Daňový systém pritom netrápi iba samotných potravinárov. Súčasný daňový systém a metodické usmernenie k DPH zvýhodňuje výhradne bezodplatné odovzdanie zásob potravín vybraným subjektom, avšak zastaralé či prebytočné zásoby potrebné pre ľudí v núdzi môžu existovať aj v iných odvetviach.
V prípade nepotravinového tovaru zákon o dani z príjmov daňovo uznáva výdavky vo výške obstarávacej ceny zásob zlikvidovaného tovaru so stanovenou dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti iba za podmienky, že daňovník preukáže postupné znižovanie ceny pred uplynutím tejto doby. V prípade nepotravinového tovaru bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti je jeho vyradenie nedaňovým výdavkom, ak daňovník nepreukáže príjem z jeho predaja. Daňové zvýhodnenie bezodplatného odovzdania nepotravinových zásob na charitatívne účely tak na Slovensku prakticky neexistuje, s výnimkou darov poskytnutých na účel materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Aj v tomto prípade absentuje v zákone o dani z príjmov osobitné ustanovenie, ktoré by riešilo daňové dôsledky výrobcov.
Daňovým paradoxom, keď môže byť z pohľadu DPH ekonomicky výhodnejšie stále použiteľný tovar zničiť než darovať, sa začala zaoberať aj Európska komisia vo svojej iniciatíve, ktorá má prostredníctvom modernizácie vybraných pravidiel DPH podporiť prechod na obehové hospodárstvo. Dôvodom je, že pri zničení tovaru si platiteľ môže ponechať odpočítanú DPH na vstupe. Pri darovaní mu naopak môže vzniknúť povinnosť odviesť DPH na výstupe. Iniciatíva sa zaoberá aj prehodnotením súčasného osobitného režimu DPH pre použitý tovar, v ktorom obchodníci nemajú právo na odpočítanie DPH, a možnosťami daňového zvýhodnenia ekologických automobilov. V súvislosti s touto iniciatívou sa v roku 2027 očakáva návrh zmeny smernice o DPH. Ak sa prijme, členské štáty EÚ ho budú musieť premietnuť do svojej národnej legislatívy.
Treba povedať, že Slovensko podľa dát z eurostatu nepatrí medzi popredných producentov potravinového odpadu, pričom v EÚ máme aspoň podľa štatistík 3. najnižšie vyprodukované množstvo potravinového odpadu na obyvateľa (72 kg potravinového odpadu na obyvateľa) . Preto nateraz ostáva otázne, či sa Slovenská republika rozhodne tento problém riešiť cez daňové zvýhodnenia a upraví nejednoznačnosti v daňovej legislatíve aj v prospech výrobcov potravín.
Tabuľka je spracovaná na základé dát z Eurostatu a ich štatistiky k potravinovému odpadu a prednádzaniu jeho vzniku.
|
|
Krajina |
Potravinový odpad v kg na obyvateľa |
Potravinový odpad v tonách |
Domácnosti |
Výrobcovia* |
Veľkoobchod, maloobchod a distribúcia (t) |
|
|
EU 2024 |
129 |
57 941 758 |
31 044 250 |
22 415 899 |
4 481 611 |
|
1 |
Cyprus |
295 |
287 414 |
76 142 |
150 944 |
60 328 |
|
2 |
Dánsko |
261 |
1 560 394 |
517 526 |
934 680 |
108 189 |
|
3 |
Grécko |
208 |
2 159 056 |
907 454 |
1 060 163 |
191 439 |
|
4 |
Rumunsko |
188 |
3 584 560 |
1 958 112 |
1 599 739 |
26 709 |
|
5 |
Portugalsko |
161 |
1 820 452 |
1 185 536 |
398 983 |
235 933 |
|
6 |
Francúzsko |
145 |
9 997 000 |
4 293 000 |
4 887 000 |
817 000 |
|
7 |
Taliansko |
137 |
8 087 882 |
6 053 857 |
1 488 408 |
545 617 |
|
8 |
Belgicko |
137 |
1 624 349 |
771 573 |
747 514 |
105 263 |
|
9 |
Malta |
136 |
77 420 |
49 030 |
25 621 |
2 769 |
|
10 |
Lotyšsko |
134 |
250 597 |
160 692 |
68 546 |
21 359 |
|
11 |
Švédsko |
132 |
1 391 398 |
637 054 |
670 910 |
83 434 |
|
12 |
Nemecko |
131 |
10 930 971 |
6 345 232 |
3 861 627 |
724 112 |
|
13 |
Írsko |
131 |
708 343 |
218 563 |
404 355 |
85 424 |
|
14 |
Poľsko |
130 |
4 758 339 |
2 572 400 |
1 695 151 |
490 788 |
|
15 |
Luxembursko |
130 |
87 697 |
54 765 |
26 055 |
6 877 |
|
16 |
Holandsko |
129 |
2 314 200 |
916 200 |
1 282 000 |
116 000 |
|
17 |
Rakúsko |
128 |
1 175 206 |
629 353 |
474 578 |
71 275 |
|
18 |
Chorvátsko |
122 |
472 275 |
212 089 |
196 537 |
63 649 |
|
19 |
Fínsko |
104 |
584 722 |
334 796 |
207 699 |
42 227 |
|
20 |
Česko |
101 |
1 103 901 |
653 644 |
382 197 |
68 060 |
|
21 |
Estónsko |
101 |
138 789 |
66 087 |
55 686 |
17 016 |
|
22 |
Bulharsko |
96 |
617 391 |
264 335 |
316 075 |
36 981 |
|
23 |
Maďarsko |
87 |
829 244 |
569 699 |
225 189 |
34 356 |
|
24 |
Slovinsko |
79 |
168 318 |
73 585 |
79 562 |
15 171 |
|
25 |
Slovensko |
72 |
390 053 |
263 506 |
94 687 |
31 861 |
|
26 |
Litva |
68 |
196 861 |
105 653 |
59 650 |
31 559 |
|
27 |
Španielsko |
54 |
2 624 926 |
1 154 367 |
1 022 343 |
448 215 |
*Do skupiny výrobcov sme zahrnuli aj podniky, pri ktorých sa predpokladá ocenenie výrobkov vlastnými nákladmi ako sú napríklad reštaurácie, prvovýroba a poľnohospodárstvo
Nie ste si istý aké daňové dôsledky Vám vyplývajú z vyradenia Vašich zásob?
Kontaktujte nášho daňového experta.
Branislav Mačuha | 18.11.2026 | Novinky
Aké sú daňové pravidlá pri nehnuteľnostiach v podnikaní? …Nehnuteľnosti sú bežnou súčasťou podnikania, no ich kúpa, využívanie, prenájom…
10.11.2026 | Novinky
Smernica EÚ o transparentnosti odmeňovania: Ako na tom sú…Odmeňovanie už dávno nie je len otázkou mzdovej agendy. Súvisí s nastavením HR…
Ľubomíra Murgašová | 28.10.2026 | Novinky
E-faktúra od roku 2027: čo musí vedieť každý živnostník?Od 1. januára 2027 sa mení spôsob, akým sa na Slovensku fakturuje. Ak ste…
Silvia Hallová | 23.10.2026 | Novinky
Firmy žiadajú jednoduchšie dane a stabilné pravidlá.…Podnikatelia v Európe očakávajú od vlád predovšetkým jednoduchší daňový systém,…