AI a dilema rýchlej difúzie

Autori článku Filip Tichý (Partner at Grant Thornton Slovakia) a Jakub Chudík (Co-Founder at Assetario) vás v sérii AI Breakfast prevedú svetom umelej inteligencie. Tento článok bol napísaný bez využitia umelej inteligencie.

Diskusia o umelej inteligencii je často založená na implicitnom predpoklade, že každá nová všeobecná technológia sa implementuje a rozširuje vždy rýchlejšie ako tá predchádzajúca. Trvalo dlhé desaťročia, kým sa svet významne elektrifikoval po tom ako v roku 1879 Edison vynašiel použitie elektriny na svetlo. Internet zmenil svet na nepoznanie za 10-15 rokov.  Z tohto predpokladu sa následne odvodzuje záver, že aj umelá inteligencia bude implementovaná rýchlejšie ako predchádzajúce technologické paradigmy, a že takzvaný „AI race“ predstavuje mimoriadne naliehavý ekonomický a strategický fenomén, na ktorý máme iba niekoľko rokov, kým bude beznádejne neskoro. Takáto argumentácia si však vyžaduje opatrnosť. Ako upozorňuje Jeffrey Funk vo svojej knihe Unicorns, Hype and Bubbles, historicky tempo difúzie všeobecných technológií je podmienené viacerými špecifickými faktormi a nemožno ju mechanicky extrapolovať na každú novú technologickú vlnu.

Skutočnosť, že internet a mobilné telefóny dosiahli masové rozšírenie podstatne rýchlejšie než automobily, elektrifikácia alebo iné staršie všeobecné technológie, neznamená, že ide o univerzálne pravidlo technologického vývoja. Ich akcelerovaná adopcia bola výsledkom konkrétnej kombinácie historických, infraštruktúrnych a ekonomických podmienok. Významnú úlohu zohrala pripravenosť komunikačnej infraštruktúry, širší povojnový technologický rozvoj a hlavne sieťové efekty. Miera dopadu internetu a mobilných služieb na biznis a spoločnosť rástla s počtom používateľov, čo vytváralo samoposilňujúci tlak na rýchlosť difúzie a znižovalo bariéry ďalšieho prijímania týchto technológií.

V prípade umelej inteligencie je preto rozhodujúce skúmať, či jej ekonomická hodnota bude vykazovať podobnú závislosť od rozsahu používania, alebo či pôjde skôr o technológiu, ktorej prínosy budú realizované individuálne, sektorovo, alebo globálne. Hnacím motorom globálnej difúzie AI môžu byť technologickí giganti ako MicroSoft alebo Google, ktorých biznis model je založený aj na tom, že všetky dáta sú na jednom cloude a do každého aspektu nášho (súkromného a pracovného) života nám ponúkajú AI asistenta alebo Copilota. Ak by AI generovala výrazné sieťové efekty (napríklad cez dominanciu implementácie cez MicroSoft alebo Google), možno očakávať rýchlejšiu a koncentrovanejšiu difúziu. Ak však bude jej využitie skôr lokálne alebo sektorové, jej zavádzanie môže byť podstatne pomalšie. Diskusia o naliehavosti „AI race“ by preto nemala vychádzať primárne z technologického entuziazmu, ale z posúdenia štruktúry a mechanizmov, prostredníctvom ktorých umelá inteligencia vytvára ekonomickú hodnotu a produktivitu. To že nástup AI bude rýchlejší ako nástup internetu, nie je ešte finálne jasné.