Transakčná daň môže byť poslednou ingredienciou, ktorá otrávi slovenskú ekonomiku

Transakčná daň, z ktorej chce vláda v roku 2025 získať 574 miliónov eur oproti celkovým príjmom do štátneho rozpočtu vo výške 27,6 miliardy eur, sa môže zdať ako zanedbateľná položka a kvapka v mori. V skutočnosti však môže byť poslednou kvapkou, keď pohár trpezlivosti podnikateľov definitívne pretečie a slovenská ekonomika utrpí zásadné poškodenie.

Otrávené huby v ekonomickom kotli

Slovenská ekonomika sa dá prirovnať k dlho varenému gulášu vo veľkom kotli. Ku kvalitným ingredienciám spred 20 rokov – reformám Dzurindovej vlády na čele s rovnou daňou – ďalšie vlády postupne a v čoraz väčších množstvách pridávali rôzne nejedlé huby. Transakčná daň môže byť tou poslednou ingredienciou, ktorá celú ekonomiku na dlhý čas otrávi. Nie je to prázdne strašenie, ale reálna hrozba. Slovenskej ekonomike dnes skutočne stačí málo k problému veľkých rozmerov a zásadnému poškodeniu, čo by malo nedozerné následky. A tie sa budú odstraňovať veľmi ťažko a zdĺhavo.

Dramatické zaostávanie za regiónom

Pozrime sa na fakty. Hospodársky rast Slovenska sa v prvom kvartáli spomalil na 0,9 percenta, čo je najpomalšie tempo za posledné dva roky. Zatiaľ čo Poľsko rastie o 3,7 percenta a Česko o 2,2 percenta, my zaostávame dokonca aj za priemerom EÚ (1,6 %) a eurozóny (1,5 %). Už EÚ nedobiehame, ale únia nám uteká.

Pritom za jedinú dekádu (2000-2010) sme sa v životnej úrovni meranej HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily posunuli zo 48 na 73 %. Ak by tento vývoj pokračoval, dnes by sme už boli nad 100 %, čiže patrili by sme k tým bohatším krajinám únie. A realita? Do súkolia slovenskej ekonomiky začali ďalšie vlády sypať stále viac piesku a progres zastal. Stagnujeme okolo 75 percent priemeru EÚ. To je po Bulharsku a Lotyšsku tretia najnižšia hodnota v regióne. Za ten čas nás predbehlo Poľsko, Rumunsko, Estónsko, Litva, Chorvátsko aj Maďarsko. Ak by sme použili bežné ceny, v „tempe“ dobiehania by sme obsadili poslednú, 11. priečku celého regiónu.

Podmienky na podnikanie sa neúnosne zhoršili

Na Slovensku sme dlhodobo smerovali k zužovaniu šedej ekonomiky a zvyšovaniu výberu daní. Teraz však otáčame a likvidujeme to, čo fungovalo. Rôzni lobisti si presadzujú výnimky, ktoré fungujú ako nové diery v trupe lode s názvom Slovensko. Raz je to nižšia daň z príjmu pre firmy s obratom do 100-tisíc eur, potom znížená 5 % daň pre sociálne podniky, ktorú okamžite začne časť firiem zneužívať pre lacnejší predaj komerčných služieb, inokedy zase výnimka z transakčnej dane ale len pre niektoré organizácie. Tam, kde pôvodne bola jedna daňová sadzba, je ich zrazu mnoho. A s nimi pribúdajú možnosti daňových únikov.  A to všetko bez toho, aby štát technologicky posunul identifikáciu možných daňových podvodov na novú úroveň a systematizoval kontroly.

Máme najvyššiu daň pre firmy v regióne, druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v únii, vysoké príplatky za víkendovú a nočnú prácu a množstvo výdavkov, do ktorých štát núti firmy (rekreačné a športové poukazy). To je kokteil, z ktorého firmy bolí brucho. Vidíme to na číslach nových investícií, ktoré v posledných dvoch rokoch klesli k nule, a na neochote tu podnikajúcich firiem investovať. A do toho príde nezmyselná transakčná daň, ktorá môže zohrať úlohu poslednej kvapky, ktorou pohár trpezlivosti definitívne pretečie.

Firmy sa logicky pýtajú: Má zmysel tu vôbec podnikať? A časť z nich jasne odpovedá tým, že presúva časť aktivít mimo Slovenska.

Veľa občanov si môže, samozrejme, povedať, že pokiaľ sa ich uvedené opatrenia osobne netýkajú a znášajú ich iba podnikatelia, tak je to v poriadku. Len tu si treba uvedomiť základnú rovnicu, a to, že firmy budú zamestnávať a zvyšovať platy, ak budú mať dobré podmienky na podnikanie. V opačnom prípade nastupuje cesta prepúšťania a znižovania platov, aby podnikatelia zvládli jednak obdobie konsolidácie verejných financií, ale aj možný pokles rastu ekonomiky, ktorá môže ovplyvniť dopyt po ich produkcii.

Až pätina ekonomiky v šedej zóne

Transakčná daň je nastavená tak zle, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu k hotovostným transakciám. Nejde len o to, že štát na tejto dani nevyberie dosť, ale súbežne mu klesne výber daní z príjmu aj DPH. Tu platí klasické „čo nekontrolujem, neviem riadiť“. Reč je najmä o šedej ekonomike, ktorá sa v roku 2023 odhadovala na niečo vyše 14 %, následne rástla a v tomto roku môže pokojne dosiahnuť 20 %. Pätina celej ekonomiky sa ocitne v šedej zóne, z ktorej štát nevyberie na dani ani cent.

Riešenia pritom existujú. Je to kombinácia vyšších daní zo spotreby a majetku, zrušenia rôznych daňových výnimiek a viacerých sadzieb daní a celkového poklesu daňovo-odvodového zaťaženia práce. To všetko paralelne s podporou firemných výdavkov na výskum a vývoj. Tu dnes patrí Slovensko na úplný chvost EÚ, keď za nami sú len Litva, Lotyšsko a Malta. Bez toho, aby u nás firmy inovovali, môžeme  navždy zostať montážnou dielňou s najnižšími mzdami v regióne.

Tieto opatrenia musia ísť zároveň ruka v ruke s ďalšími potrebnými reformami v sociálnej oblasti a zdravotníctve, ako aj v ďalších oblastiach spravovaných štátom. Ak štát bude poskytovať dobré verejné služby a rozdeľovať verejné financie na rozvoj Slovenska, zlepší sa aj disciplína všetkých platiť dane, pretože budeme vedieť, čo za ne dostávame.

Legislatívne riziká

Čerešničkou na torte pri aktuálne schvaľovanej novele transakčnej dane sú upozornenia sudcov a právnikov, že pri legislatíve, ktorej zámer nie je jasný a zrejmý, logicky hrozia súdne spory a riziko ďalších finančných strát pre štát. Dnes však nestačí túto daň opravovať ani zrušiť, vláda musí toho v podmienkach na podnikanie zmeniť oveľa viac. Inak riskujeme, že z tohto otráveného gulášu náš všetkých bude bolieť brucho ešte veľmi dlho.