Švarc systém v IT sektore: nový rozsudok z Česka je varovaním aj pre slovenské firmy

Finančná správa sa už niekoľko rokov zameriava na odhaľovanie fiktívnych živností, v IT sektore bolo však vzhľadom na povahu práce ich preukazovanie náročnejšie. To by sa teraz mohlo zmeniť. Naznačuje to rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky.

Český súd rozhodol jasne: Pri ITčkároch Išlo o fiktívnych živnostníkov 

Najvyšší správny súd Českej republiky sa zaoberal spoluprácou spoločnosti s tromi programátormi, ktorí formálne vystupovali ako samostatne zárobkovo činné osoby SZČO. To je bežný model spolupráce aj na Slovensku, keď pracovníci v IT sektore nevykonávajú svoju zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, ale ako SZČO. Takéto nastavenie spolupráce môže byť v praxi legitímne, ak skutočne ide o samostatné podnikanie. Problém však vzniká vtedy, ak má formálne obchodnoprávny vzťah v skutočnosti znaky závislej práce. Tento jav, často označovaný ako fiktívne živnosti alebo tzv. Švarc systém, predstavuje riziko nielen pre verejné financie a férovú hospodársku súťaž, ale aj pre samotných pracovníkov, ktorí môžu byť zbavení ochrany vyplývajúcej z pracovného práva. 

Súd dospel k záveru, že v skutočnosti išlo namiesto podnikateľskej činnosti o výkon závislej práce mimo pracovnoprávneho vzťahu. Rozsudok českého súdu zo 16. marca 2026 (sp. zn. 7 Ads 52/2025-27) tak naznačuje, že ani IT sektor nie je mimo dosahu kontrolných mechanizmov.  

Podstata prípadu 

Spoločnosť spolupracovala s troma programátormi (živnostníci) na základe obchodných zmlúv. Programátori jej vystavovali faktúry za poskytnuté služby, boli odmeňovaní na hodinovej báze, evidovali si odpracovaný čas a podľa zmlúv niesli zodpovednosť za svoje výstupy. Spoločnosť argumentovala, že išlo o legitímnu obchodnú spoluprácu medzi podnikateľmi. Zdôrazňovala najmä to, že programátori vystupovali ako samostatné osoby, fakturovali svoje služby a formálne neboli zaradení do pracovnoprávneho režimu. Správne orgány však dospeli k záveru, že reálne nastavenie spolupráce napĺňalo znaky závislej práce. Miestny inšpektorát práce preto uznal spoločnosť vinnou z priestupku podľa § 140 ods. 1 písm. c) českého zákona o zamestnanosti, keďže umožnila trom fyzickým osobám výkon nelegálnej práce. 

Pri posudzovaní, či ide o fiktívne podnikanie alebo nie, je rozhodujúca skutočná povaha vzťahu, nie jeho formálne označenie (tzv. obsah nad formou):  

• Jedným z kľúčových záverov rozsudku je potvrdenie zásady, že pri posudzovaní Švarc systému je rozhodujúci skutočný obsah spolupráce, nie jej formálne právne označenie.  

• Samotná skutočnosť, že programátori mali uzatvorené obchodné zmluvy, vystavovali faktúry alebo si zvolili režim samostatnej zárobkovej činnosti, nebola podľa súdu rozhodujúca. Ak faktické podmienky spolupráce napĺňajú znaky závislej práce, takáto práca sa musí vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu, pokiaľ osobitné predpisy nestanovujú inak.  

• Dokazovaním sa zistilo, že nebol rozdiel medzi podmienkami pre zamestnancov a pre živnostníkov s výnimkou fakturácie. 

• Súd zároveň zdôraznil, že ak správne orgány preukážu naplnenie znakov závislej práce, spoločnosť sa nemôže úspešne dovolávať autonómie vôle alebo zmluvnej slobody.  

Súd pri rozhodovaní posudzoval aj ekonomickú závislosť v kontexte všetkých okolností. Kľúčové argumenty smerujúce k rozsudku boli tieto: 

• Programátori pracovali pre spoločnosť dlhodobo, v rozsahu zodpovedajúcom plnému pracovnému úväzku, približne osem hodín denne. Svoju prácu evidovali v internom systéme, riadili sa priebežnými pokynmi spoločnosti a nemali reálnu možnosť využívať svoju pracovnú kapacitu pre iných klientov. Zároveň nemohli odmietať zákazky (odmietnutie bolo len v prípade, že im spoločnosť nezaplatí) a príjem od spoločnosti predstavoval ich hlavný zdroj príjmu. 

• Tieto skutočnosti podľa súdu v kombinácii s ostatnými znakmi spolupráce postačovali na záver, že programátori neboli vo vzťahu k spoločnosti skutočne podnikateľsky autonómni. 

Významným záverom rozsudku bolo, že dobrovoľná voľba živnostenského režimu nie je rozhodujúca pre posúdenie, či v konkrétnom prípade ide o skutočné podnikanie. Dobrovoľná voľba režimu SZČO sama o sebe nevylučuje existenciu nelegálneho zamestnávania. Ak si programátori zvolili tento režim preto, že bol pre nich ekonomicky výhodnejší, neznamená to automaticky, že išlo o samostatné podnikanie. Rozhodujúce je, či mali reálnu podnikateľskú autonómiu, alebo či v skutočnosti vykonávali prácu za podmienok typických pre zamestnancov. A to v tomto prípade neplatilo. 

Rozsudok hovorí, že jednotlivé indície treba vždy hodnotiť komplexne. Najvyšší správny súd zdôraznil, že žiadna z jednotlivých okolností nemusí sama o sebe preukazovať závislú prácu. Hodinová fakturácia, evidencia času, práca z domu, flexibilný pracovný čas alebo zmluvná zodpovednosť za výstupy nemusia automaticky znamenať Švarc systém. Rozhodujúci je celkový obraz spolupráce. Ak sa k týmto znakom pridajú ďalšie, ktoré sú typické pre závislú činnosť, môžu kontrolné orgány s vysokou pravdepodobnosťou rozhodnúť, že ide o fiktívne podnikanie. 

V posudzovanom prípade bola hodinová fakturácia významná najmä v spojení s ďalšími znakmi, ako bol osobný výkon práce, dlhodobosť spolupráce, výkon práce podľa pokynov spoločnosti, evidencia času v internom systéme, integrácia do tímov spoločnosti, práca z domu porovnateľná so zamestnancami, nemožnosť odmietať zákazky a ekonomická závislosť programátorov. 

Praktický význam rozsudku 

Rozsudok NSS ČR potvrdzuje, že pri posudzovaní fiktívnych živností nie je rozhodujúce samotné formálne nastavenie zmluvného vzťahu, ale jeho reálne fungovanie v praxi. Ani IT sektor pritom nepredstavuje výnimku. Ak spolupráca so SZČO vykazuje znaky typické pre pracovnoprávny vzťah, spoločnosť sa nemôže spoliehať len na existenciu fakturácie, obchodnej zmluvy alebo označenie spolupráce ako podnikateľskej. Každá firma by preto mala kriticky zhodnotiť podobné zmluvné vzťahy a zvážiť ich zmenu na zamestnanecký pomer. Inak totiž riskuje pokutu za nelegálne zamestnávanie a dorubenie preddavkov na daň z príjmov.