AI a vzdelávanie (AI nastupuje do školy!)

Autori článku Filip Tichý (Partner at Grant Thornton Slovakia) a Jakub Chudík (Co-Founder at Assetario) vás v sérii AI Breakfast prevedú svetom umelej inteligencie. Tento článok bol napísaný bez využitia umelej inteligencie.

Jedna z oblastí kde sa očakáva najväčší dopad umelej inteligencie (anglicky „artificial intelligence“ alebo „AI“), a kde je aj jej najväčší potenciál na fundamentálnu transformáciu, je bezpochyby vzdelávanie. AI vizionári vidia vzdelávacie appky, ktoré dieťa individuálne vzdelávajú, v jeho jazyku, hravým spôsobom a vlastným tempom. Vďaka tejto technológii sa vzdelanie stane dostupné pre celý svet a každé dieťa bude mať prístup k vzdelaniu. Takisto, nová AI doba si bude vyžadovať úplne iné kognitívne schopnosti. Rozdelenie na tematické predmety a memorovanie informácii bude zbytočné a malo by byť nahradené. Schopnosti, ktoré budú dôležité (a ktoré by vzdelávací proces mal rozvíjať) budú: kritické myslenie, schopnosť reflexie, riešenie problémov, schopnosť syntézy, dizajnové myslenie, kreativita alebo rozvoj emocionálnej inteligencie. Dôležitá bude aj schopnosť adaptability a inter-aplikácie vedomostí v nových oblastiach (ang. “Transfer learning”). V blízkej budúcnosti už nebude platiť princíp, že človek vyštuduje jednu profesiu, ktorú potom bude vykonávať celý život. Profesionálna kariéra bude o neustálej zmene a ešte väčšou mierou o spolupráci s novými technológiami.

Môže to byť aj pomyselný návrat k pôvodu slova „škola“? Toto slovo pochádza zo starogréckeho slova  scholē (σχολή), ktoré znamenalo voľný čas, odpočinok, účasť na filozofických debatách a priestor na duševnú činnosť. Starí Gréci nevnímali vzdelanie ako prípravu na vykonávanie konkrétnej profesie, ale ako hľadanie zmyslu života, vnútorný rozvoj napĺňanie vlastného potenciálu. Vráti nás umelá inteligencia k tomuto pôvodnému konceptu prístupu k vzdelávaniu? 

Nepredpokladáme, že o 5-10 rokov sa svet vďaka AI zmení na  technologickú utópiu, kde ľudia nebudú musieť pracovať a budú sa môcť venovať iba filozofovaniu a hľadaniu “skutočného” zmyslu života. Tento historický pohľad ale ponúka silný odkaz poukazovaním na skutočnosť, že vzdelávanie nemá byť mechanický proces memorovania, ale má mladých ľudí vybaviť schopnosťami potrebnými na sebarozvoj, s prízvukom na kritické myslenie, schopnosť reflexie a zmysel humanity v digitálnom svete. Moderné vzdelávanie sa tiež musí vysporiadať s dilemou, ako naučiť ľudí tvoriť pridanú hodnotu vo svete, kde budú všetky informácie na dosah ruky a kde každý bude mať vo vrecku svojho osobného geniálneho asistenta.

Na druhej strane čo je isté je, že vzdelávanie je jedna z oblastí kde bude dopad AI najvýraznejší a kde je obrovský potenciál na pozitívny dopad AI na spoločnosť. A to je dobrá správa pre nás všetkých.