Zamestnanci na Slovensku môžu počas roka využiť desiatky dní plne plateného voľna z práce pri rôznych prekážkach v práci

Na strane zamestnanca existujú tri základné skupiny prekážok v práci, pri ktorých vzniká nárok na voľno z práce. Závisí na zamestnávateľovi, kedy je voľno poskytnuté nad rámec zákona platené a kedy nie.

Kým každý zamestnanec môže zo zákona využiť na vlastné ošetrenie u lekára ročne sedem dní a k tomu ďalších sedem dní na sprevádzanie rodinného príslušníka (vrátane rodičov a súrodencov), zamestnanci s dieťaťom do 15 rokov môžu využiť ešte ďalších sedem dní navyše (čiže celkovo majú nárok na 21 dní s plnou náhradou mzdy). Darcovia krvi majú nárok na ďalších 16 dní plateného voľna za pravidelné darovanie krvi vrátane cesty a času potrebného na zotavenie, ak ho určí lekár. Kto teda daruje krv a využije všetky dni plateného voľna na ošetrenie u lekára a sprevádzanie rodinných príslušníkov a dieťaťa k lekárovi, v priebehu roka získa až 37 pracovných dní (čiže takmer dva mesiace) voľna s plnou náhradou mzdy.

Otec novonarodeného dieťaťa má zase nárok až na 21 platených dní na otcovskú dovolenku a sprevádzanie rodinného príslušníka.

Kto si vzdelaním zvyšuje alebo rozširuje vzdelanie, vie získať ročne minimálne 50 platených dní voľna na prípravu na štátnice a samotnú záverečnú skúšku, plus ďalšie na účasť na vyučovaní.

 

V tejto téme vysvetľujeme:

• aké prekážky v práci pozná slovenská legislatíva a na aké benefity majú zamestnanci nárok
• aké najčastejšie chyby robia firmy aj zamestnanci, aké sú následky a ako sa dajú zmierniť

 

Čo sú prekážky v práci a ako „fungujú“

Ak u zamestnanca nastanú skutočnosti, pre ktoré má znemožnené na určitý čas vykonávať prácu a zamestnávateľ ich musí zo zákona akceptovať, ide o prekážky v práci. Môže ísť napríklad o situácie, kedy zamestnanec ochorie alebo sa musí starať o chorého člena rodiny, či splniť si občianske povinnosti.

V niektorých, zákonom stanovených prípadoch, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za nevyhnutne potrebný čas, pokiaľ prekážku v práci nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby. V iných prípadoch je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.

Prekážky v práci na strane zamestnanca môžeme rozdeliť na tri základné skupiny:

1. Dôležité osobné prekážky v práci
2. Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie
3. Prekážky z dôvodu všeobecného záujmu

 

Dôležité osobné prekážky v práci

Do tejto kategórie prekážok v práci spadajú spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a v živote každého pracujúceho sa vyskytujú bezpochyby najčastejšie. Okrem vyšetrenia zamestnanca alebo jeho rodinného príslušníka sem patria aj svadba, úmrtie rodinného príslušníka, či narodenie dieťaťa. Špecifické postavenie v tejto skupine predstavujú prekážky ako práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, materská/rodičovská dovolenka a to najmä s ohľadom na ich spôsob výpočtu a vyplácanie, ktoré upravujú iné zákony ako Zákonník práce.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce z týchto dôvodov a to v tomto rozsahu, ak príslušný úkon nebolo možné vykonať mimo pracovného času :

Dôvod prekážky	Rozsah pracovného voľna	Náhrada mzdy	Ďalšie pracovné voľno
Vyšetrenie/ošetrenie v zdravotníckom zariadení	7 dní v kalendárnom roku	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom	na nevyhnutne potrebný čas	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Narodenie dieťaťa zamestnancovi	na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do  zdravotníckeho zariadenia a späť	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie alebo liečenie	7 dní v kalendárnom roku len jednému z rodinných príslušníkov	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Sprevádzanie neplnoletého dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností	7 dní v kalendárnom roku len jednému z rodinných príslušníkov	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu	7 dní v kalendárnom roku	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia soc. starostlivosti alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením	10 dní v kalendárnom roku len jednému z rodinných príslušníkov	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Úmrtie rodinného príslušníka ·      úmrtie manžela/ky alebo dieťaťa	2 dni +1 deň na účasť na pohrebe	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
·      úmrtie rodiča a súrodenca zamestnanca ·      úmrtie rodiča a súrodenca manžela/ky zamestnanca ·      úmrtie manžela/ky súrodenca zamestnanca	1 deň na účasť na pohrebe+ 1deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb týchto osôb	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
·      úmrtie prarodiča alebo vnuka zamestnanca ·      úmrtie prarodiča jeho manžela/ky ·      úmrtie inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila v čase úmrtia so zamestnancom v domácnosti	1 deň na účasť na pohrebe + 1 deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Svadba ·      vlastná svadba ·      svadba dieťaťa a rodiča zamestnanca	1 deň podľa potreby	áno nie	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím	1 deň	áno	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Nepredvídané prerušenie premávky, meškanie verejnej dopravy	na nevyhnutne potrebný čas	nie	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie	1 deň, ak ide o sťahovanie v rámci tej istej obce, 2 dni, ak ide o sťahovanie do inej obce	nie, s náhradou mzdy iba ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy
Vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru	0,5 dňa / týždeň počas výpovednej doby	nie, iba ak bola výpoveď daná zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c)	áno, s náhradou alebo bez náhrady mzdy

 

Popri povinných dôvodoch, ktoré definuje Zákonník práce, by mal zamestnávateľ vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve presne definovať, za aké prekážky v práci poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy nad rámec zákona. Takisto sa odporúča definovať prekážky v práci a počet dní, ktoré sa poskytujú nad rámec zákona bez náhrady mzdy. Týmto zamestnávatelia predídu nečakaným výpadkom zamestnancov z práce a takisto zbytočným prípadným sporom.

V praxi zamestnanci najčastejšie čerpajú voľno v týchto situáciách:

 

7 dní voľna na ošetrenie ročne

Nárok na sedem pracovných dní na ošetrenie či vyšetrenie v zdravotníckom zariadení  má univerzálne každý zamestnanec. V tomto prípade nemôže firma nijakým spôsobom zamestnanca obmedziť v ich čerpaní, ak lekár alebo zdravotnícke zariadenie potvrdí, že ošetrenie alebo vyšetrenie bolo plánované alebo akútne. Zamestnancovi stačí priniesť potvrdenie o tom, že absolvoval vyšetrenie alebo ošetrenie. Takéto potvrdenie má obsahovať:

• meno a priezvisko zamestnanca
• dátum a čas vyšetrenia (od-do)
• pečiatku a podpis lekára/zdravotníckeho zariadenia

V potvrdení vie lekár definovať celkový čas voľna potrebného pre absolvovanie ošetrenia či vyšetrenia. Okrem času stráveného v čakárni sa započítava aj čas potrebný na cestu z bydliska zamestnanca k lekárovi a späť vrátane prípadných komplikácií, akým je dopravná zápcha či porucha dopravného prostriedku počas cesty. Zamestnávateľ by mal na tento celkový čas prihliadať a akceptovať ho.

 

Preventívne prehliadky počas tehotenstva

Žena má nárok počas tehotenstva na jednu preventívnu prehliadku mesačne a zákonník práce samotný počet prehliadok neobmedzuje . Kľúčové pre uznanie prekážky v práci a náhradu mzdy je aj v tomto prípade potvrdenie od lekára. )

 

Sprevádzanie dieťaťa a rodinného príslušníka

Na sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov môže rodič alebo zamestnanec, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti, využiť ročne maximálne 7 dní pri plnej náhrade mzdy. Ďalších 7 dní je možné využiť na sprevádzanie rodinného príslušníka (manžel/manželka, vlastné dieťa, dieťa zverené do náhradnej starostlivosti alebo predosvojiteľskej starostlivosti, rodič zamestnanca, súrodenec, manžel súrodenca, rodič a súrodenec rodiča manžela/manželky, prarodič (vlastný alebo manžela/manželky), vnuk a aj iná osoba, ktorá so zamestnancom žije v spoločnej domácnosti, čiže spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

 

Úmrtie

Pri úmrtí sa rozlišuje nárok podľa blízkosti osoby. Pri najbližších vzťahoch (dieťa, manžel/manželka) musí zamestnávateľ poskytnúť celkové voľno 3 dni (deň pohrebu a dodatočné dva dni).

 

Vlastná svadba

Pri svadbe vzniká nárok na jeden deň voľna. Platí to však len vtedy, ak pripadá na pracovný deň alebo v deň plánovanej zmeny. Ak sa svadba koná v sobotu a na tento deň nepripadá pracovná povinnosť v zmenovej prevádzke, nemá zamestnanec nárok na extra voľno.

 

Výpoveď a hľadanie pracovného miesta

Na Slovensku nedávno oznámil len Samsung a jeho dodávateľské firmy prepustenie vyše 1000 zamestnancov. Preto nárok na voľno pre hľadanie novej práce hrá stále väčší význam.

Podľa Zákonníka práce má počas výpovednej doby končiaci zamestnanec nárok na 0,5 dňa voľna týždenne na hľadanie nového pracovného miesta, ak dostal výpoveď z dôvodu organizačných zmien alebo zo zdravotných dôvodov. Na Slovensku je minimálna výpovedná doba 2 mesiace, ak pracovný pomer trval aspoň 1 rok), resp. 3 mesiace (pri zamestnaní viac ako 5 rokov), v tejto dobe môže zamestnanec vyčerpať maximálne 4, resp. 6 dní voľna.

Tieto dni je možné so súhlasom zamestnávateľa kumulovať a zlučovať. Podmienkou však je, že zamestnanec musí preukázať čerpanie tohto voľna napríklad potvrdením od firmy, že sa zúčastnil výberového konania.

Zamestnávateľ musí ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z týchto dôvodov a to v tomto rozsahu:

Dôvod neprítomnosti	Rozsah ospravedlnenej neprítomnosti v práci	Hmotné zabezpečenie	Spôsob výpočtu
Dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz (ďalej ako „DPN“)	52 týždňov	za 1.-14. kalendárny deň DPN– náhrada príjmu pri dočasnej DPN (vypláca zamestnávateľ; od 15.kalendárneho dňa DPN – dávka nemocenské (vypláca Sociálna poisťovňa)	Náhrada príjmu pri dočasnej DPN: 1. – 3. kalendárny deň DPN = 25 % z denného vymeriavacieho základu (ďalej ako „DVZ“, 4. – 14. kalendárny deň DPN = 55 % z DVZ; nemocenská dávka = od 15. kal. dňa DPN 55 % z DVZ
Osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny (ďalej ako „OČR“) - krátkodobé	14 kalendárnych dní	dávka ošetrovné (vypláca Sociálna poisťovňa)	1. – 14. kalendárny deň OČR = 55 % z DVZ
Osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny (ďalej ako „OČR“) – dlhodobé	90 kalendárnych dní	dávka ošetrovné (vypláca Sociálna poisťovňa)	15. – 90. kalendárny deň OČR = 55 % z DVZ
Materská dovolenka (ďalej ako „MD“) a otcovská dovolenka (ďalej ako „OD“)	MD v trvaní 34 týždňov (osamelá žena 37 týždňov, ak žena porodí 2 a viac detí 43 týždňov); MD v trvaní 28 týždňov, (osamelý muž 31 týždňov, v súvislosti so starostlivosťou o 2 a viac detí 37 týždňov)	dávka materské, (vypláca Sociálna poisťovňa)	materská dávka = 75 % z DVZ
Otcovská dovolenka (ďalej ako „OD“)	OD v trvaní 14 kalendárnych dní – otec si ju môže uplatniť v priebehu prvých 6 týždňov od narodenia dieťaťa	dávka otcovské, (vypláca Sociálna poisťovňa)	otcovská dávka = 75 % z DVZ
Rodičovská dovolenka (ďalej ako „RD“)	RD v trvaní starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku dieťaťa, do 6 rokov veku dieťaťa, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť	rodičovský príspevok (vypláca Úrad práce sociálnych vecí a rodiny)	výšku rodičovského príspevku upravuje Zákon o rodičovskom príspevku

 

Je menej známe, že zamestnanec dostáva náhradu mzdy pri PN od zamestnávateľa a nemocenské od Sociálnej poisťovne maximálne počas 52 týždňov. Do tohto obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce PN-ky len vtedy, ak od poslednej práceneschopnosti neuplynulo aspoň 26 týždňov trvania nemocenského poistenia. Péenka môže trvať aj dlhšie ako 52 týždňov, avšak už bez nároku na nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne, a zamestnanec vtedy môže zostať bez peňazí, pokiaľ mu nie je priznaný invalidný dôchodok, či dávka z Úradu práce v prípade, že sa zamestnanec eviduje a táto mu je priznaná.

 

Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie

Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov je v modernom pracovnom prostredí čoraz dôležitejšie. Je však kľúčové v otázke vzdelávania rozlišovať kedy si zamestnanec kvalifikáciu zvyšuje a kedy prehlbuje a to najmä s ohľadom na správne posúdenie zákonných nárokov zamestnanca v spojitosti na poskytnutie pracovného voľna ako aj finančného zabezpečenia počas tohto voľna.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno s náhradou mzdy v tomto rozsahu:

Dôvod prekážky	Rozsah pracovného voľna	Náhrada mzdy
Zvyšovanie kvalifikácie	v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní	áno, v prípade, že zamestnávateľ súhlasí so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca, a najmä ak je v súlade s potrebou zamestnávateľa. Vykonanie opravnej skúšky je bez náhrady mzdy.
	2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky
	5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória
	40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania
	10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce
	5 dní v kalendárnom roku na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie

 

Náhrada mzdy v tomto prípade nie je povinná. Zamestnávateľ môže, ale nemusí takéto pracovné voľno s náhradou mzdy poskytnúť.

 

Prekážky z dôvodu všeobecného záujmu

V prípade prekážok v práci z dôvodu všeobecného záujmu ide o prekážky z dôvodu výkonu verejnej funkcie, výkonu občianskych povinností, či výkonu iných úkonov vo všeobecnom záujme.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a to v tomto rozsahu, ak príslušný úkon nebolo možné vykonať mimo pracovného času :

Dôvod prekážky	Rozsah pracovného voľna	Náhrada mzdy
Dlhodobý výkon verejnej alebo odborovej funkcie	po dobu celého trvania funkcie	nie
Výkon verejnej funkcie popri práci	maximálne 30 dní	nie, ak nie je dohodnuté inak
Občianska povinnosť (svedok, tlmočník, znalec a pod.)	na nevyhnutne potrebný čas	nie, ak nie je dohodnuté inak
Povinné lekárske prehliadky, účasť na rekondičných pobytoch, účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní	na nevyhnutne potrebný čas	áno
Darovanie krvi, a iného biologického materiálu, aferéza	na nevyhnutne potrebný čas, najviac po dobu zasahujúcu do pracovaného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber	áno

 

Darca krvi má nárok na 16 dní plateného voľna za pravidelné darovanie krvi vrátane cesty a času potrebného na zotavenie, ak ho určí lekár. Toto číslo zodpovedá maximálne odporúčaným 4 odberom ročne pri mužoch. Pri ženách sa neodporúčajú viac ako 3 odbery ročne, čo vychádza na 34 dní voľna. Kľúčové pre konkrétny nárok na čerpanie je formulácia od lekára vyžadujúca pokojový režim z dôvodu zdravotného stavu zamestnanca po odbere krvi či iných biologických materiálov.

 

Najčastejšie chyby zamestnancov

Zamestnanec je povinný prekážku v práci zamestnávateľovi vopred oznámiť a následne ju aj preukázať. V praxi sa zamestnanci najčastejšie dopúšťajú chýb v podobe neskorého oznámenia prekážky svojmu nadriadenému, nedoloženia potvrdenia - napr. od lekára, neuvedenia času trvania prekážky v práci, zneužitia voľna – napr. vyšetrenie u lekára trvalo pár hodín, ale zamestnanec chýba v práci celý deň, využitie voľna na iný účel a podobne.

Pre zamestnávateľa je náročné a dalo by sa povedať, že takmer nemožné ustriehnuť zneužívanie týchto prekážok a tak mu často krát nezostáva nič iné, iba sa spoliehať na potvrdenie, ktoré vystavilo zamestnancovi príslušné zariadenie (lekár alebo iná inštitúcia), že daná záležitosť musela byť nevyhnutne vybavená počas pracovnej doby zamestnanca.

Pri prekážkach v práci vo všeobecnom záujme majú zamestnanci mylnú predstavu, že ide vždy o platené voľno, za ktoré mu patrí náhrady mzdy od zamestnávateľa, pravdou však je, že ide vo väčšine prekážok o neplatené voľno, kde náhradu mzdy poskytuje iný orgán (napr. súd) alebo sa náhrada neposkytuje vôbec.

 

Najčastejšie chyby zamestnávateľov

V praxi dochádza k nejasnostiam pri uplatňovaní prekážok v práci, keď zamestnávatelia niekedy nútia zamestnanca čerpať dovolenku namiesto zákonného pracovného voľna, čo je porušením jeho práv. Ak ide o zákonnú prekážku, dovolenku nemôžu zamestnancovi prikázať. Ďalším prehreškom zo strany zamestnávateľa je neuznanie zákonnej prekážky zamestnanca v dĺžke, ktorú príslušné zariadenie uviedlo do potvrdenia. V praxi ide najmä o situácie spojené s vyšetrením/ošetrením zamestnanca v zdravotníckom zariadení, kedy lekár napíše do potvrdenia, že išlo o celodenné vyšetrenie. Niektorí zamestnávatelia neuznávajú celodennú prekážku, ak bola potvrdená len jedným lekárom, ale na jej uznanie vyžadujú od zamestnanca, aby potvrdenie obsahovalo minimálne dve, prípadne viac pečiatok od rôznych lekárov. Alebo keď zamestnanec prinesie 2 dni za sebou potvrdenie o celodennom vyšetrení od toho istého lekára, toto taktiež mnohí zamestnávatelia neakceptujú. Ak však zdravotnícke zariadenie potvrdí priepustku a uvedie čas trvania prekážky v práci – čiže nielen samotného vyšetrenia, ale aj vrátane cesty či povinného odpočinku – zamestnávateľ nemá právo toto potvrdenie rozporovať či napadnúť. Nie je možné, aby svojvoľne určil, že namiesto 8 hodín preplatí zamestnancovi len štyri alebo že na preplatenie celého dňa akceptuje len potvrdenie s pečiatkami od dvoch rôznych lekárov.

Ak by firma neakceptovala potvrdenie od lekára, zamestnanec sa môže obrátiť na Inšpektorát práce, ktorý o spore rozhodne v prospech zamestnanca, ktorý je v tomto smere v práve. Ak má však zamestnávateľ podozrenie, že zamestnanec priepustky zneužíva, môže si overiť u lekára, či sa vyšetrenia naozaj zúčastnil.

V prípade darovania krvi zamestnancom, zamestnávatelia častokrát uznajú ako platenú prekážku iba čas cesty tam a späť ako aj samotný čas darovania, ale už nie čas, ktorý lekár zamestnancovi nariadil ako čas potrebný na zotavenie, čo môže byť aj niekoľko dní. V každom, z vyššie uvedených prípadov však takýto postup nemá oporu v zákone a zamestnávateľ by mohol mať z toho problém.

V otázke zvyšovania kvalifikácie zamestnanca si zamestnávatelia zvyknú zamieňať pojmy zvyšovanie kvalifikácie s prehlbovaním kvalifikácie. Zvyšovanie kvalifikácie znamená získanie vyššieho stupňa vzdelania alebo novej kvalifikácie, napríklad štúdiom na vysokej škole. Prehlbovanie kvalifikácie naopak predstavuje udržiavanie a rozširovanie existujúcich vedomostí zamestnanca potrebných na výkon práce, napríklad formou školení či seminárov. Čas trávený zvyšovaním kvalifikácie sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú mu patrí náhrada mzdy, čas strávený prehlbovaním kvalifikácie sa, naopak, považuje za výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda.

S ohľadom na skutočnosť, ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy iba časť pracovnej zmeny, tak takýto deň sa neoznamuje v Sociálnej poisťovni z dôvodu prerušenia poistenia. Do Sociálnej poisťovne sa takýto deň oznamuje iba v prípade, ak neplatené voľno trvalo celý deň, teda zamestnanec z uvedeného dôvodu zameškal celú pracovnú zmenu. Rovnaký princíp platí v prípade zdravotného poistenia, ak zamestnanec čerpá neplatené voľno len časť dňa, za tento deň sa naďalej považuje za zamestnanca, teda sa neoznamuje do Zdravotnej poisťovne.

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy mzdová účtovníčka poverená príslušnou agendou zo strany zamestnávateľa, oznamuje ako prerušené obdobie poistenia, či ako obdobie počas ktorého sa zamestnanec nepovažuje za zamestnanca, aj keď zamešká len časť dňa, čo nie je v súlade s legislatívou a zamestnanec je tak v podstate škodný, pretože napr. v Zdravotnej poisťovni si potom musí za takýto deň zaplatiť zdravotné poistenie sám, pretože sa považuje za samoplatiteľa a v Sociálnej poisťovni sa obdobie prerušenia nezapočítava do výpočtu pri nároku na dôchodkové dávky. Toto si vie zamestnanec skontrolovať v elektronickom účte v Sociálnej poisťovni a ak zistí nezrovnalosť, môže upozorniť svojho zamestnávateľa, aby situáciu napravil.

 

Opatrenia na zníženie problémov s uplatňovaním prekážok v práci v praxi

Vyššie uvedené nedostatky a ich prípadné negatívne dôsledky s uplatňovaním prekážok v práci v praxi môže zamestnávateľ výrazne eliminovať kombináciou pravidiel, kontroly a dobre organizovanej práce.

1. Zamestnávateľ jasne stanoví interné pravidlá vo vnútornej smernici, ktoré presne definujú ako má zamestnanec prekážku v práci oznámiť (napr. vopred, sms-kou, e-mailom a pod.), aké potvrdenie musí priniesť, čo musí potvrdenie obsahovať (napr. dátum vyšetrenia, čas príchodu a odchodu a pod.), dokedy musí potvrdenie doručiť a akým spôsobom.
2. Vykonáva kontrolu opakujúcich sa prípadov (napr. časté návštevy u lekára, neprimerane dlhé neprítomnosti a pod.) prostredníctvom HR zamestnancov alebo nadriadených a ak sa niečo javí podozrivo, zamestnávateľ môže učiniť so zamestnancom individuálny rozhovor a požiadať ho o vysvetlenie s upozornením na možné následky.
3. Pomôcť môže aj flexibilnejšie organizovanie práce, napr. firma umožní flexibilný pracovný čas, nadpracovanie hodín, home office a pod.
4. Mnoho problémov sa vyrieši tým, že zamestnanec vie, že sa to reálne sleduje.
5. Zamestnávateľ upozorňuje zamestnancov na povinnosť snažiť sa vec vybaviť mimo pracovného času, ak to situácia dovoľuje, zvoliť najbližší možný termín mimo práce, vrátiť sa do práce, ak prekážka skončí skôr a pod.
6. Neustále vzdelávanie zamestnancov na pozíciách, v ktorých kompetencii je schvaľovanie, posudzovanie a evidencia nárokov zamestnancov v súvislosti s prekážkami v práci s ohľadom jednak na príslušnú legislatívu ako aj interné procesy zamestnávateľa, ako sú napr. personalisti, mzdoví účtovníci, či vedúci zamestnanci na jednotlivých stupňoch riadenia.

 

Poskytnutie pracovného voľna nad rámec zákona

Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť aj ďalšie platené alebo neplatené voľno z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca, musí to mať však upravené vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Zároveň platí zásada rovnakého zaobchádzania – teda voľno navyše musí byť poskytované rovnocenne a nediskriminačne.