Jana Kyselová | 28.2.2022 | Novinky
Prvú pomoc pre firmy strieda od 1. marca 2022 trvalý systém kurzarbeit. Nový systém sa vzťahuje na spoločnosti so zamestnancami, vylúčené sú SZČO a jednoosobové eseročky (finančná pomoc pre nich je ešte v riešení).
V prípade, že zamestnávateľ nemá v dôsledku vonkajších vplyvov pre zamestnanca prácu a zamestnanec bude nútený zostať doma, dostane náhradu mzdy najmenej vo výške 80 % jeho priemerného zárobku. Súčasne zamestnávateľ, ktorý splní podmienky na poskytnutie štátnej dotácie, dostane finančnú podporu vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca. To znamená, že z vlastných zdrojov zafinancujú firmy len zostávajúcu pätinu platu.
Podpora sa vzťahuje na mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou (napr. pandémia), výnimočný/núdzový stav vyhlásený prezidentom (napr. v čase vojny), mimoriadnu okolnosť vyhlásenou vládou (t. j. medziročný pokles ročného HDP aspoň o 3 %) alebo okolnosti vyššej moci (napr. povodeň, požiar, chýbajúce dodávky materiálov v dôsledku nehody a pod.). Medzi situácie, pri ktorých by firma mala nárok na podporu zo systému kurzarbeit, však majú patriť aj hospodárske ťažkosti firiem napríklad pri výpadku dodávok do výroby. Všetky tieto situácie sa budú považovať za "obmedzenie činnosti zamestnávateľa" a na jej základe vznikne nárok na náhradu mzdy. Finančnú podporu zavádza do praxe zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore pri skrátenom pracovnom čase.
Odborníčka zavedenie systému kurzarbeit označuje za správny krok, kritizuje však fakt, že bude kryť aj podnikateľské riziká firiem. „Kurzarbeit by mal byť nástrojom pre núdzové prípady, napríklad katastrofy s dopadom na ekonomiku krajiny, regiónu či konkrétneho sektoru. Príkladom situácie, v ktorej je dôležité pomôcť podnikateľom plošnou podporou, sú výnimočné situácie ako pandémia s povinným lockdownom, ale napríklad aj energetický blackout, tornádo, či záplavy. Kurzarbeit však v žiadnom prípade nemá byť nástrojom na riešenie hospodárskych ťažkostí firiem“ .
Kľúčové je, aby išlo o adresný nástroj v rukách vlády a nie systém, ktorý bude dotovať firmy vždy, keď budú čeliť niektorému podnikateľskému riziku. „Nie je v poriadku, že systém kurzarbeit má kryť podnikateľské riziká. Napríklad riziko výpadku dodávok súčiastok či surovín do výroby a ďalšie podobné riziká majú firmy znášať samé. Tak, ako kurzarbeit definuje zákon, je nastavený príliš veľkoryso, keďže kryje aj podnikateľské problémy, a súčasne je nastavený s príliš obmedzujúcimi limitmi pre výšku pomoci. Systém má byť nastavený tak, že pri katastrofe dostane zamestnanec 80 % zo svojho reálneho priemerného príjmu za posledných 12 mesiacov a na 60% mzdy prispeje firme štát.“
Príklad nízkopríjmového zamestnanca:
Zamestnanec mal v mesiaci marec 2022 spolu 110 hodín prekážok v práci z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa počas skráteného pracovného času. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca za 4. štvrťrok 2021 je 5 EUR/hod.
Štátna dotácia = 60 % x priemerný hodinový zárobok x počet hodín prekážok = 60 % x 5 EUR x 110 hodín = 330 EUR
Príklad zamestnanca s vysokým príjmom
V mesiaci marec 2022 mal zamestnanec spolu 110 hodín prekážok v práci z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa počas skráteného pracovného času.
Priemerný hodinový zárobok zamestnanca za 4. štvrťrok 2021 je 14 EUR/hod. Štátna dotácia = 60 % x priemerný hodinový zárobok x počet hodín prekážok = 60 % x 12 EUR = 8,40 EUR.
V tomto prípade sa štátna dotácia vypočíta z maximálnej sumy, t. j. 7,8138 EUR x 110 hodín = 859,52 EUR.
Na priznanie podpory musia byť splnené podmienky týkajúce sa zamestnávateľa aj zamestnanca. „Zámerom tvorcov legislatívy bolo, aby firmy vyčerpali všetky možnosti / neexistovali otvorené záväzky. Pozitívum určite je to, že túto formu štátnej pomoci budú môcť čerpať len tí zamestnávatelia, ktorí najskôr prispejú do systému sociálneho zabezpečenia“.
I. Podmienky pre zamestnávateľa |
|
Obmedzenie činnosti zamestnávateľa |
Najmenej 1/3 zamestnancov zamestnávateľa mala prekážky v práci na strane zamestnávateľa v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. |
Povinné poistné zaplatené za obdobie najmenej 24 mesiacov |
Zamestnávateľ musí ku dňu podania žiadosti o podporu splniť podmienku platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie počas celého trvania tejto povinnosti, ktorá trvala najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa žiada štátna podpora.Táto podmienka sa považuje za splnenú aj v prípade, že existujú zamestnávateľom povolené splátky dlžných príspevkov na sociálne zabezpečenie a dlžná suma sa nestala splatnou. |
Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania |
Zamestnávateľ nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období 2 rokov pred podaním žiadosti o štátnu dotáciu. |
Písomná dohoda so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom |
Zamestnávateľ musí uzavrieť:a) písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov
|
Predloženie formulára žiadosti o štátnu dotáciu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca |
|
Povinnosť zachovať pracovné miesto, na ktoré bola poskytnutá štátna dotácia |
Táto podmienka musí byť splnená najmenej 2 mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, na ktorý bola poskytnutá štátna dotácia.
|
II. Podmienky pre zamestnávateľa
|
|
Prekážka v práci |
Zamestnanec bol na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. |
Trvanie pracovného pomeru |
Zamestnanec musí byť v pracovnom pomere aspoň 1 mesiac ku dňa podania žiadosti. |
Aktívny zamestnanec |
Zamestnanec nesmie byť vo výpovednej lehote. |
Využitie ročnej dovolenky/pozitívneho konta pracovného času |
Zamestnanec si vyčerpal dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. U zamestnávateľa, kde je zavedené konto pracovného času, tak zamestnanec musí mať vyčerpaný kladný účet konta pracovného času (platí napr. pre výrobný podnik so zavedenými pracovnými zmenami). |
Preradenie práce |
Zamestnávateľ nemôže preradiť zamestnanca na inú pozíciu v rámci dohodnutého typu práce, ktorá nie je dotknutá obmedzením činnosti zamestnávateľa. |
Zhoda štátnej dotácie a iných štátnych príspevkov |
Štátna dotácia nemôže byť udelená zamestnancovi, na ktorého zamestnávateľ poberá iné štátne príspevky, napr. príspevok na podporu zamestnávania. |
Filip Tichý | 30.6.2026 | Novinky
Globálny zámer, miestna realita: Čo znamená uplatňovanie…Udržateľnosť je spoločným cieľom na globálnej úrovni, avšak spôsob jej…
Jana Kyselová | 26.6.2026 | Novinky
Ako správne zahrnúť zahraničné dividendy do daňového…Kto v minulom roku investoval do zahraničných akcií alebo podielových fondov,…
Ľubomíra Murgašová | 19.6.2026 | Novinky
Od 1. júla zaplatíte za zásielku z Číny nový poplatok podľa…Od 1. júla 2026 vstupuje do platnosti zásadná zmena v colných pravidlách…